Zbierame, sušíme, skladujeme

                                                                      Moje bylinky.

                                                      Zbieranie, sušenie skladovanie

              Zbierať bylinky ma naučiť moja babka. Vždy keď som ju navštívila mala doma uvarený lipový čaj , ktorý do dnešného dňa mám veľmi rada a nielen ja ale celá moja rodina. Okrem lipového čaju mi vždy poradila bylinku na bolesť brucha pri menštruácii, na bolesť hrdla či pri porezaní. Zbieram bylinky , ktoré dobre poznám a mám vyskúšané v praxi. Chuť čaju alebo správne odvaru je podstatne výraznejšia ako pri kupovaných a porcovaných čajoch.

Bylinky zbierame v dobe keď je ich sila najväčšia, preto je potrebné si o jednotlivých bylinkách naštudovať dobu zberu. Aby sme dosiahli tento cieľ budeme dodržiavať niekoľko zásad:

• kvety zbierame skôr ako sa celé rozvinú, nie odkvitnuté

• listy zbierame celé vyvinuté a majú prirodzenú pekne zelenú farbu, nie sú poškodené od škodcov

• vňať režeme netrháme, lebo by sme mohli poškodiť celú rastlinku prípadne ju vytrhli celú aj s koreňom a to by rastlinu zabilo. Nezbierame vňať, ktorej kvety nie sú rozkvitnuté alebo sú už odkvitnuté a aj listy musia mať prirodzenú farbu

• korene vykopávame na jar alebo jeseň, je potrebné si označiť miesto , kde rastlina ktorej korene chceme rastie , aby sme neporušili korene iných rastlín

Ideálnym časom na zber byliniek je poludnie a počas jasného počasia. Nezbierame v noci, za dažďa, počas prízemných mrazov. Zbierame ich do košíkov, papierových vreciek, plátenných vreciek, zabránime zničeniu a zapareniu byliniek.

             Sušenie je jedným z najpoužívanejším spôsobom konzervovania. Pred sušením rastlinky očistíme. Z koreňov odstránime hlinu pod tečúcou vodou a potrasieme , nie mechanicky , aby sme ich nepoškodili. Koreň z ibišteka a sladkého drievka však musíme ošúpať pred sušením je to výnimka.

Od nadzemných častí byliniek oddelíme bylinky iného druhu, ktoré sa k ním dostali pri zbere.

Rastlinky začneme čo najrýchlejšie sušiť. Ja ich suším na ráme so sieťkou , kde prístup vzduchu z hora aj z dola. Moja babka ich sušila na povale kde bola primeraná teplota a sucho.

Pri sušení dávame pozor na rýchlosť sušenia, t.j. Pri rýchlom sušení bez ventilácie rastlinky strácajú farbu, hnednú ,zaparia sa a ich účinok je minimálny, pri pomalom sušení môžu začať hniť. Bylinky sušíme prirodzenou teplotou a ventiláciou alebo umelo v sušiarňach.

Prirodzené sušenie prebieha pomaly, na voľnom priestranstve alebo pod prístreškom. Bylinky sušíme, kým sa nezačnú lámať, drobiť a strácať svoju elastickosť.

              Po vysušení bylinky očistíme od zožltnutých, zhnitých a silne poškodených častí a uložíme.

Vysušené bylinky skladujeme v bavlnených, lanových vreckách alebo v sklenných dózach na tmavom mieste bez prístupu svetla. Ja ich skladujem v tmavých sklenných dózach a zakrývam ich servítkou a zátkou.