Po dovolenke

            Je 24.3  a mne končí týždeň dovolenky, zavŕšila som ho písomnou prácou z anglického jazyka. Viem znie to ako v škole ,ale ja tie testy mám vlastne rada. Vrátia ma do obdobia školskej dochádzky. Mala som školu rada, aj keď som nepatrila medzi jednotkárov. Dala mi základy, ktoré využívam v tajničkách a v rodinných hrách.

 Okrem písomky som si dnes vyskúšala pilates, len tak sama doma, pekné cvičenie. Precvičila som si poriadne chrbát a nohy, zajtra bude riadna svalovica. Pomalé cvičenie ,ale o to účinnejšie.

Čakajú ma nové povinnosti a hlavne môj prvý workshop v oblasti výskumu. Doteraz som na podobnej akcii nebola a preto sa veľmi teším, je to niečo nové a príprava dúfam, že nebude zložitá. Je to výzva a podrobnosti sa ešte dozvie . Poznám sa a nechcem zlihať a tak sa budem poriadne priravovať. Potešilo ma to , je to malá odmena za prácu , ktorú robím. 

Som taký malý zvedavec,ktorý vopchá hlavu všade tam, kde sa niečo deje a rýchlo sa učím, a keď niečomu nerozumiem opýtam sa , nehambím sa, veď nikto z neba učený nespadol a práci si na to už zvykli. Pracujem v laboratóriu a obsluhujem niekoľko strojov. Niektoré sú zložité a samozrejme ovládané cez počítač. Takže moje vzdelávanie je na dennom poriadku. Ale potom  ten pocit, keď prekonáte strach čo tomu stroju spravíte a potom ho rutinne používate je super. Určite to poznáte. Nový telefón veľa funkcií a ani netuším ako mám poslať sms-ku. Moja práca ma vlastne nenúteným spôsobom núti stále sa učiť. 

  Oddýchla som si, objednala knižku o sebeláske a stiahla e-book o pozitývnom myslení. A keďže sa blíži Veľká noc umyla som okná, vymenila záclony, prezliekla periny a navarila obed. Som taká obyčajná mama.