MáJ

Posledný aprílový deň, kedy pred 70 rokmi oslobodili našu malú dedinku príslušníci ruskej armády sa pomoci partizánov. Ukážku s bojov nám prišli predviesť príslušníci vojenského zboru. Krátka ale výstižná ukážka nám pripomenula, že tento blahobyt nemáme len tak zadarmo a o našu budúcnosť v miery sa postarali naši predkovia. Deťom a nielen im sa ukážka veľmi páčila. Potom pri pamätníku popravených občanov nemeckým vojskom za účasti starostu obce , členov miestne zastupiteľstva a občanov a slovenskej hymny kládli vence na ich úctu.

Večer sme zavŕšili stavaním májov, super grilovačkou s celou mojou rodinkou.

Na prvého mája sme sa rozhodli na väčšiu prechádzku ku Krížu. Celú cestu nám popŕchalo ale bolo teplo. Keď sme prišli do cieľa našej cesty mraky sa rozpŕchli a zasvietilo slniečko ako odmena zato ,že sme sa nevzdali. 

Po ceste naspäť sme si nazbierali pľúcnik lekársky a žihľavu. V zime do čaju bude skvelá. Mama nás pozvala na obed a tak sme sa neponáhľali. Cesta trvala asi tri hodinky.

Ale to bol len začiatok dňa.

Poobede sa u nás konal 4. ročník vo varení gulášu. Varilo niekoľko družstiev, a aj gulášov bolo niekoľko druhov. Hrali dve kapely, čapovalo sa pivo, ponúkali rôzne druhy syrov, pre deti skákací hrad a pre milovníkov ručných prác ich výstava. Bolo tu ukážka paličkovania, háčkovania, pletenia, vyrezávanie z dreva a zopár namaľovaných obrazov. Unikátom bola háčkovaná krajka z roku 1866. Diela boli od našincov. A súťaž vo varení gulášu po druhýkrát vyhralo ženské družstvo, je to paradox lebo chlapi v guláši vynikajú :-). Prvomájový deň ukončilo vystúpenie dychovky a na svoje si prišli hlavne staršie ročníky, my doma sme si dali partičku kariet.

Predĺžený víkend bol dosť chladný a upršaný a vonku bola skutočne zima, tak sme vybrali stolné hry a vrátili sa do detských čias. Veľa smiechu, sem tam malá hádka v návale vášne,ale hlavne že sme sa dobre zabavili celá rodina a tieto chvíle mám skutočne rada.

Veď máj lásky čas.