Keď 40 zaklopala na dvere

Život nám pripraví nejedno prekvapenie a ja som ich zažila na napísanie románu. 

Vydávala som sa v 18 a "musela", vtedy to nebolo nič výnimočné. Narodila sa mi dcérka a ja som zavesila vysokú na klinec. Presťahovala do podnájmu , po pol roku žitia s manželom v spoločnej domácnosti som ho vyhodila. Neprispieval na domácnosť, zabával sa sám s kamarátmi, matka ho podporovala a to hlavné mal frajerku. Tak nech ide kade ľahšie, moje motto NEDELÍM SA o muža. Žili sme si spolu s dcérkou a moja skvelá mamina nám pomáhala. Jedného dňa prišla rana osudu a my sme vyhoreli. Prišli sme o všetko. nevedela som čo bude ďalej , ale nezúfala som. Podala som žiadosť o rozvod,manžel nepomohol, tak načo mi je taký chlap. A stretla som muža do ktorého som sa zamilovala . Pomohol mi opraviť celý byt, spolu sme ho zariadili a po čase sa nám narodila dcérka. Obe baby boli na ňom závislé. Chlap so šikovnými rukami, staral sa o nás a bolo nám dobre. No ako to v mojom živote chodí nič netrvá večne a jedného dňa na druhý sviatok vianočný odišiel a viac som ho nevila. 

Po čase som sa dozvedela, že si našiel mladšiu. Jeho dcéra ho prestala zaujímať a mne sa zrútil celý život. Ostalo mi po ňom dievčatko, ktoré ho každý víkend čakalo pri okne. Bolo jej ťažké vysvetliť, že nepríde. 

Pýtala sa na neho a tak prišla pre ňu jeho sestra azobrala ju za ním . Od tohto dňa sa všetky trápenia nielen jej ale aj moje skončili. Všetko si vysvetlili a ono bola veľmi spokojná . A tak sa vídali každé prázdniny do jeho smrti. Zomrel mladý. Život je skutočne kabaret. Veď po jeho smrti moja dcéra nemá nárok na sirotský dôchodok, lebo jej otec neplatil odvody do sociálnej poisťovňe a tak to ťaháme s mojím platom samé. 

Moja staršia dcéra sa pred tromi rokmi odsťahovala do svojeho vlastného bytu, V 20 tke si zobrala úver a žije so svojím priateľom. Toto je jeden z dôkazov , že som není zlá mama a vychovala som ich dobre. Aj keď som mávala a občas aj mám výčitky , že som im nebola schopná dať viac. Preto treba upratať pochybnosti a pocity viny. 

Medzi tým som dvakrát zmenila zamestnanie, no vždy som išla na lepšie, čo sa týka platu. Boli sme spolu na dovolenke pri mori, ale častejšie u mojej sestry. Moja rodinka mi vždy pomohla. A ja som zato vďačná , hlavne najmladšej sestre ktorá je skôr sestra mojim babám ako teta, mamine a aj otcovi, ktorému to už nikdy nepoviem , zomrel na rakovinu.

   Vždy som túžila po láske, pri mojom druhom partnerovi som si myslela ,že mám muža na celý život, no nestalko sa tak. Postavila som si okolo seba múr a dlho nikoho nepripustila k telu. Možno to bola chyba , ale kto niečo podobné zažil pochopí.Prešiel čas bolesť opadla a ja som občas išla na rande, ale všetko skončilo skôr ako sa to vôbec rozbehlo. 

Mala som kamaráta, s ktorým sme si vždy mali čo povedať. Stretávali sa , rozprávali. Dali sme sa po čase dohromady. Každý s nás mal čo to za sebou a tak sme sa nezaväzne stretávali, nechcelii sme meniť svoje životné zvyky. Vyhovovalo nám to niečo ako priatelia s výhodami. Spolu dovolenka , víkendy a až do dňa kedy sa mu zrútil celý život a ja som bola pri tom. Podporovala som, počúvala snažila sa radiť. Má dcéru a problematickú expartnerku. Rozišli sa dávno a tak som si myslela , že rola prevádzačky ma minula. Ex mu dala dcéru na víkend no viac ako mesiac sa o ňu nezaujímala a tak som mu pomáhala. Dievčatko nebolo malé, ale bolo po veľkej psychickej traume a preto veľmi naviazané na otca. Boli to ťažké časy. V tomto obdobý som sa veľmi veľa naučila o sebe.Aj keď mám sama dve dcéry zblížiť sa s ňou bolo ťažké,no začali sme spolu vychádzať.  Hlavne u mňa doma, priestor na hranie vonku aj vnútri.Čítai sme si ,hrali sa s babikami, kreslili, spievali a chutilo jej moje jedlo . Ale jej otec nebol ten ako som ho poznala, teda myslela som si , že ho poznám a pochopila som.Je to chlap, ktorý nemá rád ženy. Jeho správanie, nielen voči mne, ale aj voči vlastnej matke, bolo hrubé a urážlivé. Myslela som si , že sa to časom napraví, ale bolo to horšie. Stále som si hovorila vydrž, vydrž bude dobre , všetko sa ukludní. Keď mi plakal v náručí, keď som ho objala a povedala som mu,že ho mám rada a že toto všetko sa raz skončí, trávila som snimi každé svoje voľno, a to robím v trojsmennej prevádzke. Premýšľala som o novej práci bližšie k ním , aj s babami som to preberala. Mal to byť nový začiatok pre všetkých, ale nebol. Jeho správanie bolo horšie a horšie a mne sa vrátila choroba, plánovaná operácia už štvrtá, schudla som neuveritelné kilá. Išlo to dolu kopcom o mňa sa nezaujímal, lebo jemu sa stala hrozná vec a on je stredom vesmíru. Bolo mi ho ľúto , ale zároveň som nemohla pochopiť ako mohol byť tak sebecký. 

Raz som sa ho opýtala akovidí našu budúcnosť a odpoveď - si pre nás nepoužiťeľná a prestala som sa snažiť, čokoľvek plánovať .A aby som si bola úplne istá , že pre neho nič neznamenám , tak som mu vytkla správanie ku mne. Nepáčilo sa mi . Bolo ponižujúce a tak som sa vzoprela a povedala to nahlas. Viac sa neozval. Zavolala som ja a dostala som super odpoveď- nemám čas sa tým zaoberať. 

A tak sa skončilo dlhoročné priateľstvo, vzťah v ktoro bola láska len na jednej strane a nepočuli ste ani jeden krát som šťatný že si tu, mám ťa rád. Všetko som pochopila. Nenapísala som podrobnosti je to minulosť. Vracajú sa mi spomienky a ja sa sama sebe čudujem, ako som si to mohla urobiť, ako som to mohla dopustiť.

Zistila som že mám veľkú trpezlivosť, venovala som čas ľuďom , ktorí si to nezaslúžili,ale kedy som to neprežila nevedela by som o nich a hlavne o ňom a o sebe nič. Som silná žena . A tak tento slogan to nakoniec vystihuje:

rozchody bolia,ale stratiť niekohokto si ma nevážil a nerešpektoval je v skutočnosti výhra a nie dôvod na slzy.