Jarny dník

                                                                           Svitanie

        Dnes ráno, keď som išla po nočnej sneme domov, zadívala

 som sa na oblohu , na východ slniečka. Slniečko ešte nebolo na oblohe, no zore boli zaliate farbou dúhy, čisté rozoznateľné spektrum farieb.

Bolo dosť chladno aj keď predpoveď bola optimistická a čakal nás prvý letný deň. Po ceste ma sprevádzal štebot vtáčikov, prebudených plných energie. Príprava hniezda, niekde rekonštrukcia inde úplne nové a po príprave zvádzanie samičiek.

Jar v plnom rozkvete. Stromy a kríky sa obsypali kvetmi, zlatý dážď zlatou, marhule ružovou, slivky bielou farbou a korunou krásy prvé skoré jablonky. A ani záhradné či poľné rastlinky sa nenechali zahanbiť sedmokráska pokryla celý trávnik a narcisy v rôznych odtieňov žltej vábia na opeľovanie čmeliaky a včielky. Teplý vánok povieva konárikmi a zanáša vôňu fialiek do širokého okolia. Prileteli už aj prvé lastovičky a bociany tie už hniezdia , vždy na tom istom mieste a ak sa im pošťastí budú mať opäť tri mláďatka.

Príroda je prebudená a dáva to najavo všetkými spôsobmi.

Mám rada prebúdzanie. Východ slnka, rozkvitnuté stromy, prvé lístky na stromoch. Každý rok nový začiatok, tá fascinujúca sila života a chuti žiť, priviesť na svet svoje potomstvo , naučiť ho základy prežitia. Vyrásť do krásy , zakvitnúť a poskytnúť peľ včielkam, dať ľudom a zvieratám plody a kyslík, tieň v horúci letný deň, svojou krásou potešiť srdcia a dušu ľudí, keď sa zastavia pri svojom každodennom zhone zapozerajú do diaľav.

Celý dnešný dník bol nádherný a zaplavený slnkom. Večer prišiel dážď. Ovlažil a prečistil vzduch, polial lúky , lesy záhony kvetým a svojou tlakovou nížou ma krásne uspal.