Ďuro

         Na konci apríla máme u nás tradičné pálenie Ďura. Ide o dlhoročný zvyk, ktorý pripravujú členovia dobrovoľného hasičského zboru. Vatra je pár metrov vysoká, stojí na vŕšku pri slovenskom kríži a kaplnke a po zapálení je ju vidieť z veľkej diaľky. Vatra sa zapaľuje na sklonku dňa, a horí veľmi veľmi dlho.

Je to zvyk, ktorý sa viaže ku dňu Juraja. Podľa staršieho delenia roka na leto a zimu naši predkovia považovali práve apríl za predel medzi týmito obdobiami. Môžeme sa stretnúť s pranostikou, že na Juraja sa zem otvára, alebo „do Ďura nerastie nič, aj keby kliešťami ťahal zo zeme, a po Ďurovi všetko ide von, aj keby to kladivom zatĺkal.“ Každý kraj má iné pranostiky a iné zvyky, my pálime Ďura.

Schádzajú sa tu všetky vekové kategórie a hlavne veselí ľudia. Do nálady nám hráva naša dychovka, cimbálovka, gitara a harmonika a aj o občerstvenie je postarané.

Krásny večer plný hudby, smiechu a stretnutí.

Páči sa mi tento zvyk a dúfam, že ešte dlhoročným zvykom ostane.