Auto a kontrola

                                                                           Kontrola

Vodičák som si robila pred desiatimi rokmi a aj tak som moc nejazdila, nemusela som a aj som sa bála aj keď som mala auto, ktoré som neskôr predala. Zmenila som zamestnanie a auto som už tak veľmi nepotrebovala a bol tu ten strach zo šoférovania.

Vtom istom čase keď som robila šoferák mi diagnostikovali zvláštnu chorobu ucha, a moja prvá operácia.

Auto som si viac nekúpila aj keď už by sa bolo zišlo, ale odvaha nebola. Jedného dňa si môj milovaný brat jedno auto kúpil, staršie len na zimu. Lenže počas tej istej zimy si kúpil ešte jedno a tak mi to staršie predal. Mám auto, mám strach, ale strach je nato, aby sa prekonával a podarilo sa. Prvá jazda po dlhom čase v zime. Veď aj vodičák som robila v zime , tak prečo nezačať opäť v rovnakom ročnom obdobý. Bála som sa riadne a aj sestra vedľa mňa, prežili sme.

Prekonala som strach, dnes jazdím denne a páči sa mi to. Ale prečo to píšem. Po desiatich rokoch a troch operáciach ucha sa mi moja choroba opäť vrátila a potrebovala som ísť do Blavy k lekárovi a nemal kto ísť so mnou. Jazdím do mesta ale len do Trenčína, nie do hlavného mesta. Jedinou pozitívnou vecou na ceste bolo, že nemocnica je v Petržalke . Cesta po diaľnici cez Petržalku , to dám som si stále nahovárala. Noc pred cestou som nespala, nedovolil mi to strach, no strach nestrach zdravie má prednosť. Ráno sadla do auta a vyrazila na 170 km dlhú cestu.

Keď som sa vrátila domov nielen s dátumom operácie, ale hlavne s radosťou, že som to prežila a zvládla.

Operácia dopadla dobre , ucho vyliečené , môžem opäť plávať len naň nepočujem a neviem či bude ešte niekedy počuť, ale mám ešte jedno. A aj na kontroly sa už nebojím ísť autom.

Vyhrala som nad strachom.

Ďalšiu výzvu s autom Bratislava mesto a návšteva sestry, býva v centre. :-)